Súrodenecký konflikt
Súrodenecký konflikt
Na vznik súrodeneckého konfliktu má rozhodujúci vplyv povaha detí, zmeny nálad, schopnosť prispôsobiť sa, vek detí, pohlavie detí, ale aj nuda a nedostatok rodičovského záujmu o deti, správanie sa rodičov navzájom.
Súrodeneckým hádkam a bitkám môžeme z časti predísť, ak deťom dáme pocit istoty, bezpečia, pocit, že sú milované a vytvoríme priaznivé rodinné zázemie.
Nuda a nedostatok rodičovského záujmu:
Deti sa snažia prostredníctvom kriku, hádok či bitiek na seba pútať našu pozornosť. Vtedy nesmieme ignorovať ich konflikty, ale naopak, venovať sa deťom čo najviac. Ak rodičia nechajú súrodencov samých v izbe, zákonite a určite aj neúmyselne, deti po čase vyvolajú medzi sebou konflikt, aby si privolali rodiča. Kontakt s rodičom je pre dieťa dôležitejší ako kontakt so súrodencom. Rodič musí prísť už je s nimi fyzicky, už je pri nich blízko. A to je to čo chceli deti dosiahnúť.
Vzájomné správanie rodičov:
Deti sú našim zrkadlom. Veľmi rady nás pozorujú a kopírujú naše správanie. Dôležité je, aby sme si svoje vzájomné spory riešili mimo detí, pretože potom sa môže stať, že deti budú aplikovať prejavy našej agresivity napríklad na svojom súrodencovi.
Vekový rozdiel:
Ak dieťa vyrastá dlhšie ako jedináčik, je riziko vzniku žiarlivosti pomerne veľké. Ak sa druhé dieťa narodí do troch rokov veku prvého, je riziko týchto problémov malé. Keď je vekový rozdiel väčší ako desať rokov, obe deti potom vyrastajú ako jedináčikovia.
Pohlavie detí:
Staršie dievča sa pri narodení súrodenca môže cítiť ako náhradná mama a často sa snaží zasahovať do výchovy. Najvyrovnanejší súrodenecký vzťah je medzi starším dievčaťom a mladším chlapcom. Konflikty sú častejšie medzi deťmi rovnakého pohlavia ako medzi deti rozdielneho pohlavia. V prípade viacerých súrodencov, kde sú pohlavia zmiešané je riziko konfliktov menšie.
V žiadnom prípade nie je hádka medzi súrodencami chybou rodičov. Chybou je, ak rodič nesprávne zasiahne alebo nespravodlivo trestá. Súrodenecké konflikty vzťahu neškodia, práve naopak je to tréning, ktorý im môže pomôcť v budúcnosti pri riešení napríklad i partnerských vzťahov.
Ak ide o bežné spory, napríklad dohadovanie sa o hračky, necháme deti, aby si ich vyriešili samy. Súrodenci sa musia naučiť riešiť rôzne nepríjemné situácie a vychádzať spolu. Ak sa do bežného sporu zamieša rodič, deti sa na jeho pomoc spoľahnú a neskôr sa spravidla nedokážu na ničom dohodnúť
Rodič by mal zasiahnuť len v takom prípade, keď by si deti mohli ublížiť alebo si ubližujú. Nielen fyzicky, ale aj psychicky a to napríklad ponižovaním.
Ak má však rodič pocit, že do konfliktu musí zasiahnuť, riešením je súrodencov od seba oddeliť, kým sa neupokoja. Rodič tak zostane nestranný a deti spravidla po chvíli na nezhody zabudnú. Hľadať vinníka je veľmi ťažké, najmä ak rodič pri konflikte nebol a ak chce zostať spravodlivý a nestranný.
Rodičia by nemali vstupovať do konfliktu tak, že na deti kričia, že ich potrestajú, niečo im zakážu, alebo ich vydierajú. Takto rodičia svojim správaním deťom ukazujú ako vydierať rodiča, ako si presadiť svoje. Taktiež nie je dobré ak od seba dieťa odháňame, posielame ho do druhej izby, pretože mu tým veľmi ubližujeme.
Autor: PhDr. Alena Gulánová